1.1.4. Rozumnosť a zodpovednosť.
Ak predpokladáme o niekom že koná slobodne predpokladáme aj to, že koná zodpovedne a to teda znamená, že predpokladáme, že skôr ako sa slobodne rozhodol, že na svoje konanie mal racionálny dôvod a vie nám dať odpoveď na otázku, prečo sa tak rozhodol. Čo ho k tomu motivovalo.
Obyčajne aj ľudské činy schvaľujeme vtedy, ak vidíme, že môžu mať racionálne vysvetlenie a zdôvodnenie.
Aspekt rozumného posúdenia konania a zodpovednosti ako jeden z prvkov predporozumenia mravnej skutočnosti obsahuje v sebe ešte dve hľadiska.
Diškurz o svojich rozhodnutiach. Poukazuje na to, že otázka o tom, čo je dobré a čo zlé môže byť a má byť obsahom našich rozhovorov, našich diskurzov. Teda to, o čom sa sami rozhoduje je vhodné ako téma na rozumný rozhovor. A obyčajne to tak aj robíme. Hovoríme s inými o tom, ako sme sa rozhodli a prečo sme sa rozhodli. Tým sa naznačuje, že predpokladáme, že určovanie dobra a zla sa nemá diať na báze iracionálnych predpokladov (pocity, intuícia a pod), alebo iba súkromného názoru, ale že je to skutočnosť, ktorá je hodná na racionálny rozhovor, čo znamená, že sa týka pozitívneho a všeobecného dobra. To znamená, že sa nebojíme ísť do rozhovorov a predpokladáme, že aj iní nám uznajú racionálny podklad nášho konania a rozhodovania.
Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, s.14.
Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, s.15.