2.2. Zákony

Ako prvé je potrebné čo najvýstižnejšie definovať zákon.
V prvom rade za zákon považujeme niečo čo sa úplne presne a systematický opakuje a deje sa tými istými procesmi. Tak hovoríme, že sa niečo zákonite opakuje, alebo že sa to zákonite musí udiať, uskutočniť. Zákon teda znamená pravidelný a stály priebeh nejakého procesu. Každá ráno musí zákonite vychádzať slnko na východe.
V užšom zmysle považujeme za zákon nejaké pravidlo, ktoré sa považuje za správne a záväzné. Mohli by sme povedať, že zákon je rozumná norma, ktorú ustanovil niekto kto má zákonodarnú moc a ktorá má na zreteli spoločné dobro.
Jeho odlišnosť od etickej normy je tá, že zákon vypracováva ten, komu je zverená zákonodarná moc a ten ho aj vyhlasuje. Preto zákon je norma, ktorú musí niekto pripraviť a vyhlásiť, na rozdiel od etickej normy ktorá vzniká v interakcii medzi ľuďmi tým, že prijímajú nejakú zrejmú alebo propagovanú skutočnosť za motiváciu svojho konania a tá sa stáva určujúcou a signifikantnou pre dané prostredie, alebo spoločenský útvar (vzniká etické pravidlo pre daný sociálny útvar, vzniká étos.).
Základným znakom zákona je teda skutočnosť, že má byť rozumnou normou. Myslíme tým pravidlo, ktoré neodporuje zdravému rozumu a naopak, zdravo rozmýšľajúci človek by k takému pravidlu aj sám prišiel.