3.4.2. Argumentácia teórie spravodlivosti
Pod týmto názvom sa ukrýva množstvo pozícii, ktoré majú jedno spoločné a tým je deontologický (povinný) mravný princíp, ktorý má byť princípom spravodlivosti.
Rozhovory o kodifikácii étosu na základe tohto princípu sa venujú otázke étosu, ktorý by mal byť rovnaký pre všetkých a teda spravodlivý. Ide v podstate o snahu nájsť stanovisko, nejaké hľadisko, ktoré by určovalo a zaručovalo rovnaké možnosti a práva všetkým. Ak sa ľudia na takom stanovisku zhodujú, ktoré sa približuje takejto skutočnosti stáva sa akoby žiadaným a odporúčaným a tak aj eticky záväzným. Taká spoločnosť, alebo sociálny útvar ktorého sa takáto nájdená norma týka očakáva, že každý jedinec tohto útvaru sa bude správať alebo rozhodovať na báze tejto morálno-etickej kauzality.
3.4.3. Klasická argumentácia prirodzeného práva.
Táto argumentácia pri hľadaní étosu, etických noriem sa opiera o existenciu prirodzeného zákona, ktorý človek musí rešpektovať.
Prirodzený zákon je zákon, ktorý existuje nezávisle na človeku a patrí k prirodzenému svetu. Tento zákon poznávame v dvoch podobách. Je to prirodzený zákon, alebo aj zákon prírody, alebo prírodný zákon ktorý sa týka prírody ako celku a všetkých bytí v ich
Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, s.119 – 120.
Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, s. 121.
prirodzenej dimenzii a jej povinnej a nevyhnutnej akceptácií prirodzených okolností a prirodzený mravný zákon, ktorý sa týka rozumných a slobodných bytí v ich racionálnom a slobodnou rozhodovaní.
