Druhý zákon poukazuje na vzťah dobra a zla
Druhý zákon poukazuje na vzťah dobra a zla. Zlo môže mať len dočasnú moc a dočasnú vládu. Zlo pohltí a zničí i samo seba, pretože je deštruktívne (tvorivo).
Podľa tretieho zákona jednotlivé udalosti v dejinách sú podmienené z časti geografickými faktormi a z časti vrodenou povahou národov.
Humanita je prostriedkom, účelom i cieľom dejín. Je to rovnovážny stav dejín. Humanita syntetizuje rozum i cit, spravodlivosť aj slobodu, mravnosť, krásu a lásku. Odvodzuje sa z ľudskej prirodzenosti, je to podstatný znak ľudskej prirodzenosti. Humanita je primárne vecou, záležitosťou indivídua. Každý človek má do istej miery (v istom rozsahu) vrodené vlohy pre humanitu. Má rozum a možnosť rozhodovať sa podľa svojej slobodnej vôle.
Herder sa inšpiroval Spinozovou koncepciou rozumnej slobody. Ľudskosť predpokladá rozum aj slobodu. ,,Niet slobody bez rozumu. Bez rozumu a bez slobody niet ani mravnosti a spravodlivosti“. ,,Dobrota je spätá s rozumom. Rozum a dobrota sú dva póly, okolo ktorých osciluje (pohybuje sa) humanita“. Súčasťou humanity etiky je aj jeho učenie o mravnej povinnosti. Herder zdôrazňuje rešpektovanie mravnej povinnosti. Bez mravnosti nit humanity. Humanita je mravná a mravnosť je humánna. Herder je tvorcom humanitnej morálky. Čo je v rozpore s humánnosťou je aj v rozpore s morálkou. Človek sa má postupne naučiť rešpektovať mravnú povinnosť. Veľkú úlohu v rešpektovaní mravnej povinnosti má zohrať výchova. Vývoj ľudstva nie je priamočiary a jednostranný, je však historický nezvratný. Človek nevyhnutne smeruje k vyššej dokonalosti.
