Etika a filozofia Platóna
Etika a filozofia Platóna.
(427-347 p.n.l.)
Platón bol Sokratovým žiakom. Postupne vytvoril vlastnú filozofickú školu, ktorá sa nazývala Akadémia. Platón je považovaný za duchovného otca idealistického smeru vo filozofii. Pojmom idealizmus označujeme filozofické učenie, ktoré vychádza z predpokladu, z presvedčenia, že podstatou všetkého jestvujúceho je idea, respektíve duch (svet má duchovnú podstatu). Ideálne, duchovné bytie je podľa idealizmu prvotné a zmyslovo vnímateľné bytie (t. j. prírodné, telesné bytie) je druhotné.
Platónova ontológia.
Platón učil, že jestvujú dve oblasti bytia (dva svety).
Prvou oblasťou bytia (1. svetom) je ideálne (duchovné) bytie. Toto bytie predstavujú idey. Idey sú ideálne obrazy, symboly, modely zmyslovo vnímateľných predmetov, javov. Tieto idey predstavujú bytie nemenné, dokonalé, večné. Idey sú hierarchicky usporiadané. Na vrchole sveta ideí tróni idea dobra. Platón túto ideu stotožňuje s Bohom.
Druhý svet, druhú oblasť bytia predstavujú zmyslovo vnímateľné veci, ktoré sú podľa Platóna premenlivé, nedokonalé, dočasné.
