Je treba povedať, že prijatím tomášovskej definície pojmu etika sa ukazuje
Je treba povedať, že prijatím tomášovskej definície pojmu etika sa ukazuje aj metodológia práce jej výskumu. Ide o filozofické pojednanie nad realitou ľudských skutkov
Porov. VIŠŇOVSKÝ, E.: K filozofií ľudskej prirodzenosti, (in): ŠULAVÍKOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ, E. (ed.): Ľudská prirodzenosť a kultúrna identita, IRIS Bratislava 2006, s. 13-49.
Porov. VIŠŇOVSKÝ, E.: K filozofií ľudskej prirodzenosti, (in): ŠULAVÍKOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ, E. (ed.): Ľudská prirodzenosť a kultúrna identita, IRIS Bratislava 2006, s. 13-49.
Porov. PŘIKASKÝ, V-J.: Učebnice základů etiky, Karmelitánske nakladatelství,
Kostelní Vydří 2000, s. 12-13.
Porov. SUTOR, B.: Politická etika, Dobrá kniha Trnava 1999, s. 46.
a ich morality na základe prirodzeného poznania a prirodzených možností ľudského poznávania.
Samozrejme, že etika sa delí na rôzne druhy etiky podľa objektu ktorému sa venujú.
Všeobecná etika. Subjektom etiky je človek a objektom jej záujmu je ľudský skutok a jeho vnútorná kvalita. Pretože sa teda etika venuje ľudskému skutku ako takému preto sa aj etika delí na špeciálne disciplíny podľa oblasti ľudskej praxe.
Etiku delíme najprv na základnú, alebo všeobecnú, alebo fundamentálnu etiku a špeciálnu etiku. Všeobecná, alebo fundamentálna etika hovorí o všeobecných pravidlách a pojmoch ktoré platia všeobecne pre celú oblasť etiky. Poznanie základných pojmov, či problémov tejto etiky je predpokladom pre rôzne špeciálne druhy etiky.
