Je však treba povedať, že tak nekatolícka

Je však treba povedať, že tak nekatolícka, alebo inou formou povedané nekresťanská etika ako nakoniec aj katolícka etika sa v súčasnosti delí na mnoho rozličných prúdov, ktoré stoja na principiálnom odmietnutí niektorých skutočností, ktoré klasická etika uznávala. Ide predovšetkým o odmietnutie božieho zjavenia ako pôvodu zavedenie zákonov a morálnych noriem, ale tiež aj odmietnutím prirodzeného mravného zákona, ktorý je podľa klasickej filozofie človeku vrodený a tak ho vlastní každý človeka a nevie sa ho zrieknuť.
Zhrnutie rôznych metodologických pohľadov. Pôvodne medzi pojmom etika a morálka bol rozdiel čo sa týka metódy práce. Etika sa zaoberala ľudským skutkom a jeho hodnotením na báze prirodzeného ľudského poznania a na ňom postavenom etickom princípe, na prijatom etickom kódexe a morálka sa zaoberala hodnotením ľudského skutku zo zorného uhla Božieho zjavenia a zjaveného Božieho zákona. Teda medzi etikou a morálkou bol rozdiel čo sa týka metódy skúmania.
Etika tým, že sa drží prirodzeného ľudského poznania a jeho schopnosti poznávať dobro a zlo za pomoci svedomia, prijatého vzdelania, či všeobecne povedané poznania, bola chápaná vždy ako súčasť filozofie. Pretože filozofia sa snaží na základe prirodzeného poznania a logiky vyvádzať či odvodzovať všeobecne platné a spoločensky akceptované pravidlá, podľa ktorých by človek mal konať, aby jeho konanie bolo etické. A tak je bežné že rôzne formy spoločenského poriadku, rôzne formy kultúr majú aj rôzne etické kódexy podľa ktorých etika hodnotí ľudské konanie. Etický rozsah ľudského skutku je tak plne hodnotený podľa princípov vytvorených človekom. Pretože človek je tvor omylný a pretože stupeň jeho poznania často kolíše a koná vedený vášňami, je prirodzené že etický rozmer jeho správania je ohrozený subjektivizmom a omylmi.