John Locke
(1632- 1704)
Vrcholný predstaviteľ anglického empirizmu.
Najvýznamnejšie diela: „Rozprava o ľudskom rozume“
„Prvé a druhé pojednanie o vláde“
Locke reagoval na ideové podnety vyplývajúce z tvorby F. Bacona (pozitívna nadväznosť). Kriticky reagoval na descartovský racionalizmus a a priorizmus. Lockova tvorba bola podmienená aj aktuálnou sociálnou a politickou realitou v Anglicku, v druhej polovici 17. stor. (buržoázna revolúcia, nové hospodárske vzťahy v spoločnosti…). V tomto období bola v Anglicku založená Kráľovská učená spoločnosť, ktorá podnecovala rozvoj vedeckého poznania.
Locke ako prívrženec empirizmu vychádzal z tézy: „Nič nie je v rozume, čo pred tým nebolo v zmysloch“. Locke touto tézou dokazuje, že myseľ (vedomie) človeka je pôvodne akousi „čistou doskou“ („tabula rasa“). Myseľ podľa Locka nie je baconovským „krivým zrkadlom“, ktoré je krivé preto, lebo obsahuje idoly. Myseľ podľa Locka neobsahuje ani vrodené pravdy, vrodené pojmy, ktoré do mysle človeka umiestnil Descartes. Vrodené idey, vrodené pojmy a vrodené pravdy (resp. princípy) podľa Locka nejestvujú.
