Kant rozlišuje medzi empirickým Ja

Kant rozlišuje medzi empirickým Ja a inteligibilným Ja
Empirické Ja t.j. zmyslovo-telesná stránka ľudskej bytosti.
Inteligibilné Ja t.j. duchovno-rozumová stránka ľudskej bytosti.
Na empirické Ja sa viažu pudy, zmyslovosť, žiadostivosť, vášne atď. Empirické Ja je preto určované tým, čo je.
Inteligibilné Ja sa riadi princípom rozumu a preto je určované tým, čo má byť. Inteligibilné Ja sa má riadiť požiadavkami rozumu. Na požiadavkách rozumu je založený aj „mravný zákon“. Inteligibilné Ja je vďaka rozumu a slobodnej vôli schopné klásť si rozumné ciele, tzn. konať v súlade s mravným zákonom. Konať v súlade s mravným zákonom znamená, konať v súlade s požiadavkou rozumu a nie pod vplyvom vášni, inštinktov, pudov a pod. Konať v súlade s mravným zákonom má človek z pocitu povinnosti voči sebe samému ako bytosti obdarenej (disponujúcej) rozumom a slobodnou vôľou. Človek je povinný prekonať v sebe prírodnú (zmyslovo-telesnú) žiadostivosť a vzoprieť sa proti vlastným egoistickým pohnútkam.
Z uvedeného vyplýva, že pojem a problém „povinnosti“ je naozaj najvýznamnejším pojmom celej Kantovej „morálnej filozofie“. Povinnosť t.j. „nútenie“ k určitému konaniu. Je to „nútenie“ k takému konaniu, ktoré je v súlade s kategorickým imperatívom. Kant to pateticky vyjadril slovami: „Povinnosť! Ty vznešené veľké meno, ktoré neobsahuješ nič obľúbené, lichotiace, ale vyžaduješ podrobenie sa… nastoľuješ zákon, ktorý sám od seba vstupuje do mysle“.