Kantova praktická filozofia je podrobne rozpracovaná v 2 jeho dielach
Kantova praktická filozofia je podrobne rozpracovaná v 2 jeho dielach:
1. Kritika praktického rozumu
2. Základy metafyziky mravov
Ľudské konanie nemožno podľa Kanta vysvetliť ani vonkajšími spoločenskými, ani vonkajšími prírodnými podmienkami a príčinami. Kant teda odmietol tak spoločenský ako aj prírodný determinizmus. Človek je podľa neho schopný prekonať v sebe prírodnú žiadostivosť aj egoistické pohnútky. Kantove chápanie morálky je v protiklade jednak s tradičným náboženským chápaním morálky a jednak s koncepciami utilitarizmu. Kantova etika je zameraná proti:
1. eudaimonizmu
2. hedonizmu
3. etickému egoizmu
O morálnej hodnote konania sa nerozhoduje, ani na základe toho, či je toto konanie v súlade s a priori (vopred danou) náboženskou normou, ani na základe jeho dôsledkov t.j. dôsledkov, ktoré vyplývajú z tohto konania. Morálna hodnota konania závisí podľa Kanta od zámerov (motívov), ktoré vedú k tomuto konaniu. Rozhodujúci je úmysel, zámer resp. motív konania a nie jeho dôsledok. Dobro treba konať pre dobro samo a z povinnosti nielen voči sebe, ale aj voči iným ľuďom. V tomto zmysle treba chápať aj Kantov príkaz: „Konaj tak, aby si ľudstvo v sebe i v osobe každého druhého človeka používal vždy ako účel a nikdy nie ako prostriedok“.
