Človek a príroda

Človek a príroda
– kultúra života človeka – založená na rodinnej výchove k láske, na pragmatickosti, tolerancii
– svet a príroda – sú chápané ako súčasť, ako dar a miesto naplnenia života
– celostná integrita znamená súvzťažnosť troch realít: sociálne prostredie, ekonomický rozvoj a obranobezpečnostný systém
– človek má povinnosť niesť zodpovednosť za dar slobody a za utváranie pozitívnych zákonov a noriem
– mravné normy síce majú racionálny charakter, ale nepochádzajú z rozumu, tieto normy sú ľudskému rozumu iba prístupné a vysvetliteľné, z tohto dôvodu musí rozum najskôr poznať etické požiadavky a až potom sú predkladané vôli ako povinnosť
– len vďaka slobode a slobodnej vôli sa môžeme resp. musíme stále rozhodovať
– prirodzený zákon (v našom svedomí) nás hodnotí vo vzťahu k dobru a zlu
– úsudok nášho svedomia je praktický, hovorí čo máme robiť, čomu sa vyhýbať, hodnotí naše skutky, ale nie je neomylný
– ak chceme mať pokojné svedomie, je potrebné:
– 1. stále hľadať vyššiu pravdu
– 2. konať dobro do takej miery, aby sa premenilo na cnostný návyk
– dôstojnosť svedomia spočíva v pravde, v ktorej má človek vytrvať a podľa nej žiť
– o hodnote človeka hovoria: intelekt, rozum, viera, slobodná vôľa a cit
– najvyššou hodnotou na zemi je život, jeho nevyhnutnosťou je pokoj