Od poznania závisí aj cnosť
Od poznania závisí aj cnosť. Doslova, cnosť je spätá s pravdivým a pravým poznaním. Kto cnosť pozná, ten i cnostne koná. Sokrates jako prvý analyzuje mravné pojmy. Pravdu hľadá čisto intelektuálnou metódou. Sokrates zastáva pozíciu etického intelektualizmu. Aj cnosti je možné sa naučiť. O cnosti Sokrates učí v súvislosti s problematikou blaženosti. Tvrdí, že najvyššia blaženosť spočíva práve v cnosti. Sokrates rozlišoval tri základné cnosti: striedmosť, ktorá súvisí s poznaním a ovládaním vášní, udatnosť, ktorá súvisí s poznaním prekonávania nebezpečenstiev a spravodlivosť, ktorá súvisí s poznaním a zachovávaním zákonov. Morálka je v ľudskom konaní ovplyvňovaná podľa Sokrata predovšetkým rozumom. Hlas nášho svedomia (daimonion) súvisí na jednej strane s poznaním a na druhej s rozhodovaním sa. Sokrates rešpektoval princíp individuálneho mravného rozhodovania sa. Tým sa však dostal do rozporu s dobovým gréckym polyetistickým náboženstvom. Toto náboženstvo neuznávalo možnosť mravného rozhodovania sa jednotlivca (indivídua). Sokratova „etika“ mala teda zjavne intelektualistický a individualistický charakter.
