Platónova gnozeológia.
Dvom oblastiam bytia Platónovej ontológie zodpovedajú dva spôsoby poznávania.
Svet ideí poznávame podľa Platóna „intelektuálne“, t.j. prostredníctvom duše a jej schopnosti myslenia. Svet zmyslovo vnímateľných vecí poznávame zmyslami. Dokonalým poznaním je poznanie prostredníctvom duše, nedokonalým je poznanie prostredníctvom zmyslov.
Otázkam poznania venuje Platón časť svojho slávneho dialógu, ktorý sa nazýva „Ústava“. Dokonalé poznanie je podmienené možnosťami duše, ktorá okrem možnosti myslieť sa vyznačuje nesmrteľnosťou.
Dôkazy nesmrteľnosti ľudskej duše podáva Platón v dialógu „Faidon“. Zdôrazňuje tu, že telo človeka je len väzením duše, že duša pochádza zo sveta ideí, kde prebývala pred tým, ako sa dostala do ľudského tela.
Dokonalým poznávaním je poznávanie ideí prostredníctvom rozpamätávania sa duše na idey, s ktorými prebývala (koexistovala) pred tým, ako sa dostala do ľudského tela (na tento svet). Zmyslami nepoznávame pravé bytie, ale len nedokonalé kópie pravého bytia, tiene (Platónov obraz jaskyne).
