Po zadefinovaní pojmu etika a jej základnom rozdelení je potrebné
Po zadefinovaní pojmu etika a jej základnom rozdelení je potrebné aby sme si povedali o etike ešte jednu dôležitú skutočnosť. Že skôr ako by sem vnímali a študovali etiku ako vedu, je to oblasť ktorá je človeku prirodzená a jemu vlastná a že človek ju prijíma a akceptuje na báze výchovy a spoločenského vplyvu. Tak hoci sme neštudovali nijakú vedeckú etiku sme schopní vynášať súdy o tom, čo je správne a nesprávne v bežnej praxi ľudského života. Túto skutočnosť zvykneme nazývať ako predporozumenie morálnej skutočnosti.
1. „Predporozumenie“ mravnej skutočnosti.
Bez toho, aby sme absolvovali akékoľvek štúdium etiky, alebo morálky, je úplne bežnou dennou skúsenosťou, že takmer od malička, alebo odkedy zažneme užívať svoj rozum na rozhodovanie a vnímanie a poznávanie sveta vždy vyslovujeme isté súdy o vlastných skutkoch, alebo o skutkoch iných ľudí a morálne ich hodnotíme.
V osobnom dennom medziľudskom kontakte, pri obyčajnom rozhovore, pri vyjadrovaní obyčajných denných súdov a zdieľaní vzájomných informácií užívame slová, ktoré vyjadrujú mravnú skutočnosť. Takými vyjadreniami sú výrazy ako: dobré – zlé, spravodlivé – nespravodlivé, ľudské – neľudské, zakázané – dovolené, nezištné – egoistické, vina, ľútosť, neresť, predsavzatie, vernosť, zrada, výčitka a pod.
Takéto výrazy používame bežne a rozumieme ich obsahu. Túto skutočnosť by sme mohli nazvať morálne prvopoznanie, alebo ešte lepší názov je predporozumenie, alebo predporozumenie morálnej skutočnosti ako to uvádza autor Arno Anzenbacher.
