Podstata Platónových názorov na morálku
Podstata Platónových názorov na morálku je spätá s jeho chápaním idey dobra. Konštatovali sme už, že Platón vymädzil ideu dobra už vo svojej ontológii, t. j. náuke o bytí. Idea dobra je u Platóna ontologizovaná lebo mala primárne ontologický status. Idea dobra je situovaná do sveta ideí. Z tohoto hľadiska platí, že všetko, čo je zmyslovo vnímateľné, je skutočnému dobru (idey dobra) viac-menej cudzie. Pravému (skutočnému) dobru je cudzie i všetko to, čo je telesné, preto je s podstatou dobra nezlučiteľná aj každá telesná rozkoš alebo zmyslovo vnímateľná slasť. Platónove chápanie dobra je teda antisenzualistické a antihedonistické. Skutočným dobrom je to, čo bolo (a je) rozumom poznané ako dobro.
V dialógu „Filebos“ Platón píše: „Keby si nemal rozum a pravdivé usudzovanie, nemohol by si predsa poznať už ani to, či sa raduješ alebo neraduješ…. a ďalej, keby si nemal pravdivé usudzovanie, nemohol by si sa pri radosti domnievať, že sa raduješ a súc zbavený úsudku nemohol by si ani v budúcnosti usudzovať, že sa budeš radovať, a musel by si žiť nie ľudským životom ale životom nejakej medúzy alebo tých morských živočíchov, ktorých telá majú škrupinu“.
