Pre úplnosť sa žiada dodať, že Machiavelli takto sleduje

Pre úplnosť sa žiada dodať, že Machiavelli takto sleduje (a vykladá) vzťah morálky a jednotlivých foriem vlády od tyranie až po demokraciu, ktorá sa „zrodila z pádu oligarchie … a keďže každá nová vládna forma spočiatku vzbudzuje nádej a istú úctu, nejaký čas sa udržala. Nie však nadlho. Keď vymrela generácia, ktorá ju vyvolala k životu, čoskoro zavládla bezuzdnosť, neviazanosť, nedisciplinovanosť a voľnosť mravov. Občania prestali rešpektovať jeden druhého i úrady, A tak, keď nastala chvíľa najväčšej núdze, vrátili sa ľudia späť k monarchii, lebo túžili skoncovať s neznesiteľnou anarchiou „([3], 162 ).
Aj keď je pravdou, že v spise Vladár Machiavelli uvažuje primárne o monarchovi a monarchii, neznamená to, že republiku vždy a jednoznačne zatracoval. V Rozpravách o prvých desiatich knihách Tita Lívia neváhal poukázať aj na „zjavné“ prednosti republiky pred monarchiou, pričom argumenty v prospech republiky uvádzal aj z oblasti morálky. Napríklad: tvrdil, že republika je „plodom poctivosti a statočnosti rímskeho ľudu“, že najväčším nepriateľom republiky je „mravná skaza“ a pod. (porovnaj ([8], 207).
Všetky tieto i vyššie uvedené skutočnosti svedčia podľa nás o tom, že akokoľvek motivované stotožňovanie Machiavelliho názorov na vzťah morálky a politiky s tzv. machiavellizmom (ako učením o ignorovaní morálky v politike) je sémanticky aj interpretačne neadekvátnym a nekorektným.
Machiavellizmus, ako jedna z intepretácií Machiavelliho názorov na vzťah morálky a politiky, mechanicky a jendostranne zovšeobecňuje to, čo je u Machiavelliho iba parciálne a absolutizuje to, čo má podľa samotného Machiavelliho len relatívny charakter a teda aj obmedzenú platnosť.