René Descartes
(1596- 1650)
Termín racionalizmus je odvodený od lat. ratio = rozum. Racionalizmus je filozofickým učením, ktoré kladie dôraz na rozumové poznanie, rozum považuje za rozhodujúci nástroj pravdivého poznania skutočnosti.
Diela: „Rozprava o metóde“
„Meditácie o prvej filozofii“
„Princípy filozofie“
„Vášne duše“
Metodická skepsa.
Descartes vychádzal z predpokladu, že o všetkom možno pochybovať: „De omnibus dubitandum est“. Jediné o čom nemožno pochybovať, je podľa Descarta to, že pochybujeme. O tom, že pochybujeme, vieme na základe myslenia. Aby sme mohli myslieť, musíme existovať. Ak myslíme, potom sme: „Cogito ergo sum“.
Descartes sa v tejto súvislosti vyjadril: „Spoznal som, že pravda -„Myslím, teda som“- je taká pevná a istá, že žiadny dohad pochybovačov nie je v stave ňou otriasť. Usúdil som preto, že ju môžem bez pochybnosti prijať za pravú zásadu hľadanej filozofie“.
Rozum je v Descartovom učení považovaný za metodologickú istotu existencie subjektu a súčasne za podmienku, resp. nástroj kritického myslenia, ktoré je predpokladom pravdivého poznania.
Poznanie sa podľa Descarta odohráva na úrovni ľudskej mysle, tj. ľudského vedomia. Poznanie, tj. vzťah vedomia k ideám, ktoré sú obrazom a odrazom predmetov vonkajšieho sveta.
Na rozdiel od Locka, ktorý tvrdí, že zdrojom ideí sú zmysly (a teda i vonkajší svet), Descartes je a priorista a učí o vrodenosti ideí. Idey, to sú „predmety mysle“. Sú to stavy vedomia, myšlienky o veciach a tď. K vrodeným ideám patria: idea Boha, idea duše a tď.
