Súvislosti s morálkou

Súvislosti s morálkou:
Najpodstatnejšia užitočnosť morálky spočíva v jej schopnosti prispievať k ovládaniu vášní. Morálka má viesť človeka k tomu, aby bol „pánom nad vlastnými vášňami“. ((!) to nie je asketizmus, zriekanie sa všetkých vášní a pod.)
Duša má vášne riadiť a spravovať, nie potláčať, resp. vylučovať. Na rozdiel od stoikov, resp. asketikov, Descartes nežiada umrtvovanie či dokonca amputovanie tela a teda jeho oddelenie od morálneho subjektu, lebo morálny subjekt to nie je čisto duchovné bytie.
Konanie človeka (zahŕňajúce vášne) má zohľadňovať to, čo je závislé na nás a odlišovať to od toho, čo od nás nezávisí.
(!) Túžba sa má viazať na to, čo je v našej moci, čo je od nás závislé. Nemá zmysel túžiť po tom, čo je od nás nezávislé, to vedie k sklamaniu a k smútku.

Rozdiel medzi Descartom a stoicizmom:

Descartes žiadal odlíšiť „veci závislé na nás“ od „vecí na nás nezávislých“. Odporúčal aby sa naše vášne, aj naše konanie, viazali na veci, ktoré sú na nás závislé.
Na rozdiel od stoicizmu „vecou závislou na nás“ nie je len myslenie (duša), ale je aj telo ovládané dušou.
Descartes na telo nezanevrel, uznával nielen aktivity duše ale aj aktivity tela ovládaného dušou. (!!!)
Descartova morálka sa neobmedzuje len na sféru ducha a nepredstavuje len „starosť o dušu“.