Teologicko – politický traktát
Teologicko – politický traktát“ (alebo „Teologicko – politická rozprava“)
V delinách filozofie je Spinoza známy svojím výrokom: „Deus sive natura“, „Boh ako príroda“ („Boh, čiže príroda“). Od tohto výroku možno odvodiť jeho ontológiu (t.j. jeho učenie o bytí), ktorá má panteisticko – monistický charakter. Spinoza na rozdiel od Descartesa uznáva len jednu, jedinú substanciu, ktorou je „Boh ako príroda“. Pod substanciou Spinoza rozumie to, čo je samo v sebe a čo sa chápe zo seba samého, to jest to, čoho pojem nepotrebuje pojem inej veci aby sa z neho mohol utvoriť.
Pod atribútom rozumie to, čo patrí k podstate substancie ako jej neodmysliteľná vlastnosť (atribút, t.j. vlastnosť substancie). Spinoza hovorí o dvoch atribútoch substancie. sú nimi:
1. myslenie a 2. rozpriestranenosť.
Spinoza hovorí ešte o módoch substancie, ktorými rozumie stavy substancie. S učením o substancii súvisí učenie o Bohu.
V práci „Etika“ Spinoza napísal“ „Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t.j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov“. Na inom mieste k tomu dodáva: „Boh je imanentná a nie vonkajšia príčina všetkých vecí“. Boh jestvuje nevyhnutne.
Spinozov Boh je Boh filozofov. Osobný boh kresťanského náboženstva je u Spinozu „mŕtvy“. Na rozdiel od Descarta Spinozov Boh to nie je len čisto duchovné bytie, nie je to vrodený pojem, je to substancia na ktorú sa viaže jednak myslenie (teda to, čo je duchovné) a jednak rozpriestranenosť (teda to, čo súvisí s prírodou).
