Toto predporozumenie by sme mohli nazvať ako spontánne prijatie
Toto predporozumenie by sme mohli nazvať ako spontánne prijatie pojmov a ich obsahu do svojho slovníka, ktorými hodnotíme morálnu kvalitu konkrétnych skutkov ľudí, bez toho, aby sme presne a jasne definovali pojmy ako morálka, alebo etika. Toto predporozumenie spôsobuje, že ľudia sa rozprávajú o skutkoch iných ľudí a určujú ich morálnu kvalitu. Bez takéhoto predporozumenia, ktoré človek prijíma spontánne ako súčasť svojej výchovy a formácie, ako súčasť vplyvu prostredia a spoločnosti by vôbec nebol možný morálny diskurz medzi ľuďmi. Nevedeli by sa dohodnúť na tom, či niečo je správne, alebo nie – či treba darčeky na Vianoce, alebo nie , či treba navštíviť mamu v nemocnici, alebo nie a pod.
Z osobnej skúsenosti vieme, že mi sami sme takéto predporozumenie dostali a používame ho v bežnej komunikácií a rovnako ho predpokladáme aj u iných ľudí.
1.1. Prvky predporozumenia.
Relatívne neproblematické používanie mravných slov v bežnom diskurze predpokladá, že máme ako predporozumenie pomerne konzistentné a zhodné poznanie o význame mravnej
Porov. PŘIKASKÝ, V:J.: Učebnice základů etiky, s.8-9.
Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, Academia – karmelitánske nakladatelství , Praha 2001,s. 13.
Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, s.13.
skutočnosti. Hoci je pravdou aj ten fakt, že pri bližšom a hlbšom pohľade na skutočnosť predporozumenia a pojmy ktorými vyjadrujeme v bežnej reči svoje morálne súdy sa ukážu ako nepresné a chybné. Ale aj tak majú dosť všeobecnej pravdivosti a tak v bežnej komunikácii fungujú.
