ETIKA A FILOZOFIA – kompletní obsah_2:
- Nikola Machiavelli
- Za záporné považuje:
- Štátna forma hovorí o type vlády
- Úloha autority:
- Príklad autorít:
- V SE – je čas vnímaný ako DAR STVORENIA
- Kultúra
- Človek a príroda
- V súčasnej dobe sme čoraz viac nútení myslieť práv…
- Štruktúra ľudských práv: 1. generácia práv – osobn…
- TOMÁŠ AKVINSKÝ – 13. st.
- Počiatky SE teda nachádzame už v antickej filozofi…
- Smery:
- Z toho vyplýva, že základom všetkého je vzťahovosť…
- INDIVIDUÁLNA ETIKA
- V každej oblasti sa stretneme s rôznymi typmi vzťa…
- SOCIÁLNA ETIKA
- Rozumné bytie – človek sa prirodzeným zákonom riad…
- Nerozumné bytia sa riadia prirodzeným zákonom
- Základné rozdelenie zákonov, ktoré človek poznáva …
- Zákon musí zahŕňať všetkých v rámci spoločnosti, k…
- Druhým znakom zákona je že ho vytvára autorita, kt…
- 2.2. Zákony
- 3.4.2. Argumentácia teórie spravodlivosti
- Nezastupiteľnú úlohu v celospoločenskom diškurze m…
- 3.4. Potreba verejnej debaty – diškurzu
- Nejednotnosť výkladu
- Ako príklad môžeme použiť výskumy o výchove detí
- Vplyv prístupu a motivácie aj na výsledkoch
- prvom rade tu máme na mysli pozitívne právo, ustan…
- V spoločnosti, ktorá pestuje ducha „moderny“
- 3.3.2. Autorita textov
- Praktická autorita.
- Neformálna autorita
- 3.3. Autorita a zavedenie etickej normy
- V takých prípadoch sa ukazuje, že sociálne významn…
- 3. 2. Vznik a nastoľovanie nových noriem
- Nutnou podmienkou ľudský dôstojného spolužitia vo …
- 3.1. Nutnosť mravných noriem
- Každý vie, že fajčenie škodí zdraviu, alebo aspoň …
- Omyl o tom, že čo považujeme za správne je aj obje…
- Etické normy, alebo princípy, sú sociálne pravidla…
- Pojem normy chápeme aj ako akýsi predstupeň zákona…
- Zákony a normy sú pravidlá, ktoré majú človeku pom…
- To sme však schopní len vtedy ak prvky predporozum…
- 1.1.6. Vlastná hodnota
- Čo je nemorálne je proti rozumu
- 1.1.4. Rozumnosť a zodpovednosť. Ak predpokladám…
- Svedomie predpokladá poznanie primárneho dobra
- Morálne „nehodnotenie“ zvierat a vecí
- Aby sme aspoň v hrubých rysoch pochopili čo všetko…
- Toto predporozumenie by sme mohli nazvať ako spont…
- Po zadefinovaní pojmu etika a jej základnom rozdel…
- Usporadúva poznatky a tvorí pravidlá a normy
- Zameniteľnosť pojmov morálka a etika
- Je však treba povedať, že tak nekatolícka
- Nekatolícka etika
- Teoretická etika
- Tu treba povedať, že sú názory, ktoré hovoria,
- Špeciálna etika
- Je treba povedať, že prijatím tomášovskej definíci…
- Spoločné konštatovanie – etika a morálka
- Transformatívna forma chápania prirodzenosti
- 3. Ľudská prirodzenosť je prirodzená kvalita ale …
- 1. Ľudská prirodzenosť je raz daná a neformovateľ…
- Každý človek bude zhruba rovnako reagovať na ten k…
- Je totiž pravdou, že či už samotný bádateľ prijíma…
- Delenie etiky, ale aj morálky je takmer v celom ro…
- Zmena vnímania klasickej etiky
- Morálka skúma skutky nadprirodzeným zjavením
- Porov. MINAROVIČ, J.: Úvodná časť morálnej teológi…
- Ďalšie trendy vnímania etiky
- Rýdzo kresťanským zjavom morálky je morálna teológ…
- Ak sa pod pojmom morálka ukrýva iba teologické chá…
- Iné pohľady na rozdiel etiky a morálky
- Takýmto príkladom je napríklad nemecký teológ Helm…
- Porov. MARTINEK, C.: Cesta k solidaritě, TRINITAS …
- Autori vo svojich definíciách hovoria o tejto úloh…
- Etika je o skutku zo strany konajúceho
- Etika je disciplína skúmajúca morálku
- Nekatolícka morálka
- Delenie morálky
- Morálka je súhrn platných noriem
- Najčastejšia definícia
- V priebehu významových zmien výraz mos a nakoniec …
- 1. 1. Pojem ETIKA a MORÁLKA
- I. DEFINÍCIA POJMU ETIKA
- Smrť je realita, ktorá sa týka všetkých
- 31+32. Zmysel života + Otázky života a smrti
- 31+32. Zmysel života + Otázky života a smrti
- 36. Úloha morálky a mravnosti v života podľa Arist…
- Jedine spolupráca na základe vzájomnej výhodnosti
- Prečo byť mravný?
- Morálne práva sú často chápané
- Morálne práva
- príbuzenské priateľstvo závisí na rodičovskom pria…
- 27. Aristotelova koncepcia priateľstva
- Kantova idea humánnosti a dôstojnosti človeka
- 28. Humánnosť a dôstojnosť v Kantovej etike
- Humánnosť a dôstojnosť vlastne tvoria podstatu obs…
- Humánnosť a ľudská dôstojnosť
- Je univerzálne akceptovaná nezlúčiteľnosť spravodl…
- 25. Koncepcia spravodlivosti J.S. Milla
- Diferenčný princíp
- 24. Rawlsova teória spravodlivosti
- 23. Aristotelova koncepcia spravodlivosti
- 22. Spravodlivosť
- Veľmi dôležitým predpokladom dosiahnutia šťastia p…
- 21. Millova koncepcia šťastia
- Poznanie prírody, jej zákonov a odôvodnenie
- 20. Epikurovo chápanie šťastia
- Holbach – šťastie je cieľ ľudského správania
- 19. Šťastie
- Podľa Aristotela sú cnosť a rozkoš nezlučiteľné
- 18. Aristotelova koncepcia cnosti
- Základné cnosti sa vzťahujú predovšetkým na cieľ
- 17. Cnosť
- B. Spinoza
- 16. Zlo
- Moore rozlišoval medzi tým, čo
- 15. Dobro, správne a nesprávne v Moorovej etike
- Rozum človeka podľa Kanta „diktuje
- 14. Kantovo chápanie dobra a zla
- ZLO
- 13. Dobro a zlo v Spinozovej etike
- Blaženosť je najvyšším a konečným cieľom
- Za najvyššie dobro Aristoteles
- V. Gluchman
- W.K. Frankena
- 11. DOBRO
- Podľa Kanta „ Čin je správny alebo nesprávny podľ…
- 10. Kantov názor na teleológiu a deontológiu
- Nebezpečné sú aj jemnejšie formulácie etiky dobier…
- Extrémne chápaná deontológia je vlastne rigorózna
- 3. metaetický – morálne pojmy
- Downie
- Spinoza vo svojej etike na jednej strane potvrdzov…
- Podľa Spinozu keďže požiadavky rozumu neodporujú p…
- 7. Egoizmus v Spinozovej etike
- Altruizmus
- 2. aktívny typ – hľadá, či to, čo je
- 1. predkonvenčá – heteronómna morálka
- Táto koncepcia vychádza z kritérií, ktoré sú obsia…
- 5. Komparácia rozličných teórií mravného subjekt…
- Človek ako súčasť nejakého spoločenstva
- Duševné a morálne sily práve tak ako sily telesné
- Pod M.S. rozumieme subjekt morálky
- V rámci uskutočňovania skupinovej morálky je možné…
- 3. Človek ako mravný subjekt
- Charakteristické pre teologický prístup k sociálne…
- 2. Vzťah etiky, morálky a náboženstva
- POROVNANIE:
- Fromm v práci „Človek a psychoanalýza“ vyčlenil 2 …
- MORÁLKA
- ETIKA
- 1. Komparácia chápania morálky a etiky v rozličnýc…
- 11. Čím sú charakteristické dionýzovské črty zápa…
- Ekologický humanizmus
- 9. J. Habermas – projekt výchovy ako komunikácie
- 8. J.J. Rousseau – projekt privátnej výchovy
- 6. Platón – paideia a didaskalia
- a) Príprava človeka na život
- 3. Interdisciplinárne ohniská záujmu FV
- FILOZOFIA VÝCHOVY
- Je to vyvážena ľudská schopnosť sebaprekročenie
- Existencia Boha je potrebná aby bolo možné dosiahn…
- Reálne štastie spočíva v rovine
- 24.04.2006
- Tomaš sa snažil dať tieto roviny do súladu
- Obecné – statočnosť a umiernenosť
- Aristoteles zabudoval platonovu koncepciu do svoje…
- Stredoveká architektúra cnosti sa odvoláva na ant…
- 1. Systém , ktorý skúmal náklonnosti bol Platonov
- 10. 04. 2006
- 1. Pýtanie sa po zmysle veci, celku, hľadanie širš…
- Náboženská etika – sústava zásad spolužitia
- Formálne a ulitaristické hľadisko sa nie vylučujú
- KI hovorí o človeku ako o racionálnej bytosti
- Ľudské konanie posudzujeme
- Svoje konanie môže posudzovať z hľadiská správnost…
- 2. Diskurz, ktorý sa odvoláva na teóriu spravodliv…
- Autorita vs. diskurz – užší vzťah
- b) Texty – posvätné legitimizačné texty
- Môžeme hovoriť o moralite /individuálne svedomie i…
- V sociálnej etike sa dospieva k základnej téze
- /13. 03. 2006/
- Aristoteles predstava stupňov bytia
- Tomáš – špeciálna účasť
- Teoretický rozum/čistý
- 1. Obecná účasť – /všetko zahrňujúca
- Kant – svedomie je praktický rozum
- Lipovecký: zaujíma sa o konkrétne ľudské mravné ko…
- Morálna reflexia KI na ňu sa aplikuje súcno
- 2. Rovina sapientie – múdrosť
- 1.Spätné – úkon bol vykonaní, reflexia nie je mrav…
- 1. Sloboda ako vonkajší priestor ľudskýx možností
- Pojmu morálnosť nepatrí len hľadisko povinnosti al…
- KI ako čistý motív je formálny ,nehovorí konkrétne…
- KI. Všeobecné ,formálne podobá všeobecnej zásade
- ÚVOD DO ETIKY /LS/
- Rozdelenie protestantskej filozofie 20. storočia
- Katolícky spiritualizmus
- Katolícky personalizmus
- Veda skúma predmety, javy zmyslovo-vnímateľného sv…
- NÁBOŽENSKÁ FILOZOFIA V 20. STOROČÍ
- Práce so sociálno-politickým zameraním v tvorbe K….
- KRITICKÝ RACIONALIZMUS A KONCEPCIA OTVORENEJ SPOL…
- Prvá etapa jeho tvorby je spätá s dielom
- ANALYTICKÁ FILOZOFIA
- Existencionalistická etika J.P. Sartra
- Chápanie slobody
- JEAN-PAUL SARTRE
- PROBLEMATIKA EXISTENCIONALIZMU
- Pravda teda nie je nejakou raz a navždy danou ideo…
- Hlavným predstaviteľom pragmatizmu je William Jame…
- Pragmatické práce Peirca: ,,Upevnenie viery“
- 1. Svet prirodzený – svet našej každodennej skúsen…
- Karteziánske meditácie
- 1. R. Descarta
- Fenomenológia
- Názory na poznanie
- FRIEDRICH NIETZSCHE
- JOHN STUART MILL
- AUGUSTE COMTE
- Pozitivizmus – filozofický smer, ktorý sa rozvíjal…
- Marxova etika
- Marxove názory na materiálne chápanie dejín
- Chápanie človeka
- Marxove názory na bytie (Marxova ontológia).
- Ako sa formovali filozofické názory K. Marxa.
- FILOZOFIA A PROBLÉM MORÁLKY V DIELE K. MARXA
- Chápanie mravnosti
- Prvý spôsob skúmania dejín Hegel ilustruje na Hero…
- Vzťah Hegela k Descartovi a Spinozovi
- Chápanie vývinu absolútneho ducha
- FILOZOFIA GEORGA WILHELMA FRIEDRICHA HEGELA
- 2. obdobie jeho tvorby nazýva obdobie „filozofie z…
- Transcendentálna filozofia má opačné zameranie
- Zdrojom jeho aktivity (činnosti a práce) je uspoko…
- Fichte vychádza od Absolútneho počiatku
- JOHANN GOTTLIEB FICHTE
- Druhý zákon poukazuje na vzťah dobra a zla
- Aj Herder si myslí, že človek je produktom vývinu …
- Povinnosť teda človeka zaväzuje (núti) k rešpektov…
- Kant rozlišuje medzi empirickým Ja
- Človek je podľa Kanta povinný konať dobro
- Kantova praktická filozofia je podrobne rozpracova…
- diele „Kritika čistého rozumu“ venuje Kant veľkú p…
- V predkritickom období sa venoval otázkam vzniku s…
- NEMECKÁ KLASICKÁ FILOZOFIA. (NKF)
- ETIKA VO FILOZOFII FRANCÚZSKEHO OSVIETENSTVA
- J. J. ROUSSEAU
- Podľa Hobbesa morálka má trojjediné (trojaké) poza…
- Spinoza hovoril o štyroch stupňoch poznania
- Teologicko – politický traktát
- Porovnanie Descarta s Epiktetom
- Súvislosti s morálkou
- Descartes uvádza šesť prvotných vášní
- Práca má charakter „teórie ľudskej emocionality“
- Descartova ontológia.
- René Descartes
- Etika v názoroch Locka
- Lockova gnozeológia
- John Locke
- Aby sa poznanie zbavilo omylov, aby bolo pravdivé
- V celej svojej tvorbe Bacon zdôrazňuje praktickú h…
- NOVOVEKÁ FILOZOFIA A ETIKA
- MdM etika je primárne individualistická a natural…
- Cnosť to nie je prísna norma odtrhnutá od života
- MdM sa nestotožňuje s názorom, že človek ako vrcho…
- Michele de MONTAIGNE (MdM)
- 6 Uvedenej problematike venuje autor tohto prí…
- Pripomíname, že Machiavelli hovorí aj o druhom spô…
- Svojím činným postojom ku skutočnosti
- Miesto Machiavelliho tvorby v dejinách etických te…
- Machiavelliho názory na vzťah morálky a politiky n…
- Pre úplnosť sa žiada dodať, že Machiavelli takto s…
- Jeho analýza vzťahov zákonodarstva a morálky napo…
- Opäť sa teda v Machiavelliho názoroch
- Rezervovaný postoj Machiavelliho k mravným zásadám…
- Niet pochybností o tom, že stredoveká „providentia…
- Len o niekoľko strán ďalej však zdôrazňuje
- George H. Sabine vo svojich Dejinách politických t…
- Machiavelli si uvedomuje
- Pre úplnosť sa žiada dodať, že ani vyššie uvedené …
- Celú túto udalosť Machiavelli komentuje slovami
- Naznačili sme už, že Machiavelliho chápanie
- Akiste nie náhodou je Machiavelli považovaný za je…
- Z nemennej ľudskej prirodzenosti – podľa Machiavel…
- Z takéhoto, t. j. z renesančno-humanistického…
- Napríklad: už Dante Alighieri
- Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov renesančn…
- 2. Scholastika
- Augustínove chápanie dejín.
- Augustinus nepopiera jestvovanie zla vo svete
- Augustinove chápanie Boha.
- Chápanie filozofie.
- 1. Patristika
- Stredoveká filozofia sa rozvíjala približne tisíc …
- Historici dávajú vznik stredoveku do súvislosti s …
- K otázke vzťahu medzi cnosťou a rozkošou u Aristot…
- Aristotelove učenie o cnosti.
- Vzťah etiky a politiky rieši Aristoteles
- Človek je schopný rozvíjať svoju prirodzenosť
- S problematikou poznania a osobitne myslenia súvis…
- Učenie o bytí
- Aristotelove chápanie filozofie.
- Filozofia a etika Aristotela.
- Vzťah morálky a demokracie u Platóna.
- Vzťah morálky a demokracie u Platóna.
- Podstata Platónových názorov na morálku
- Etika v tvorbe Platóna
- Platónova gnozeológia.
- Etika a filozofia Platóna
- Od poznania závisí aj cnosť
- O morálke sa už neuvažuje v súvislosti s kozmologi…
- Podobný motív je rozvíjaný v zlomku B244.
- Sprostredkovane bola problematika morálky reflekto…
- Reakciou na eleátske učenie o bytí a nemožnosti po…
- Prvky mýtu badať nielen v starov. milétskej filozo…
- Mýtus, epos a logos
- Ú V O D
Mohlo by se vám líbit...
