Etika, Filozofia

– KI. Všeobecné ,formálne podobá všeobecnej zásade .Človek objavuje seba– Maxima- zásady/subjektívne ,praktické / v celej oblasti ľudského konania ,riadime sa nimi v každodennej praxi– človek sa riadi obecnými maximami, ale každý má aj...

– KI ako čistý motív je formálny ,nehovorí konkrétne čo máme robiť – je formálny moment čistého rozumu – musíme ho aplikovať do praxe na konkrétnu chvíľu – aplikujeme ho ako maximu.– maximy upravujú...

– pojmu morálnosť nepatrí len hľadisko povinnosti ale aj účelnosti /hľadisko účelu konania/ .– ak existuje čistá motivácia existuje aj čistý účel – niečo, čo nie je len prostriedkom ,účelom o sebe– iba ľudská...

1. sloboda ako vonkajší priestor ľudskýx možností /politické, občianske slobody/2. sloboda rozhodnutia, vnútorná – vnútorný priestor v ktorom človek myslí, cíti3. transcendentálna sloboda – je podmienkou existencie dvox faktickýx konkrétnyx slobôd, ide o metafyzické...

– 1.spätné- úkon bol vykonaní, reflexia nie je mravne relevantná/reflexia je záver pre praktické konanie./– 2.predchadzajúce či úkon, bol ,nebol, bude, nebude mravný -reflexia o mravnej kvalite .Úvaha zodpovedá pojmu svedomie.– Oba druhy sú...

2. rovina sapientie – múdrosť – Tomáš – moment získaný – získaný habitus najvyššíx a poslednýx dôvodov skutočnosti – základné svetonázorové presvedčenie. Tomášov pojem je základnejší než Kantov– Kant – maximy /nie je úplne...

– Morálna reflexia KI na ňu sa aplikuje súcno– Sciencia spätný vhlad v jadre morálky ,presvedčenie je obecné– KI – je nepodmienený, vlastný každému človeka, rovnako ako moment synderesis u Tomáša– Koncepcie nemajú rovnaké...

– Lipovecký: zaujíma sa o konkrétne ľudské mravné konanie, ktoré sa prestalo odvolávať na náboženstvo a filozofický zdroj, odvoláva sa na hedonizmusnie je dôležitý koreň ale konkrétne konaniemorálka dnes funguje rovnako, len sa odvoláva...

– Kant – svedomie je praktický rozum – hlas vnútorného súdu– dualitou zodpovedá rozlíšeniu medzi transcendentným ja a empirickým ja– ľudské vedomie má sxopnosť sebareflexie, sxopnosť vzťahovať sa samo k sebe – vtedy nadobúda...

1. obecná účasť – /všetko zahrňujúca/ to, čo sa zrkadlí vo vnútornom hybnom procese každej veci – živej a neživej prírody; človek alebo zviera – zákonitá výbava pudmi, sklonmi ,základná tendencia účasti na večnom...