Etika, Filozofia

16. Zlo

Vo všeobecnosti je zlo etická kategória chápaná ako protiklad dobra. Zvyčajne je zlo tým, čo spôsobuje bolesť a cez kategóriu zla možno morálne hodnotiť vzťahy medzi ľuďmi.W.K. Frankena  morálne dobré alebo zlé môžu...

B. Spinoza

B. Spinoza zlom rozumie to, čo bráni človeku priblížiť sa k vzoru ľudskej prirodzenosti. Zlom je každý druh smútku, ktorý marí uspokojenie túžby. Je presvedčený, že človek opláca spôsobené zlo a nenávisť. Snaha spôsobiť...

17. Cnosť

V poňatí klasickej etiky je cnosť – získaný habitus (celkový charakter), ktorý kvalifikuje k určitým spôsobom činnosti. Mravná cnosť je získaný habitus, ktorý kvalifikuje k dobrému konaniu podľa rozumu. Opakom cnosti je neresť –...

Základné cnosti sa vzťahujú predovšetkým na cieľ

Základné cnosti sa vzťahujú predovšetkým na cieľ vlastnej dokonalosti, teda na mravne dokonalú harmóniu človeka v ňom samom.T. Akvinský – rozlišuje 2 roviny cností:1. na prvej rovine ide o 4 základné cnosti – mravné...

18. Aristotelova koncepcia cnosti

Cnosti sú „strednosťami“ medzi dvoma krajnosťami.Cností delí:1. etické (mravné) – štedrosť, striedmosť, pokojnosť, spravodlivosť2. dianoetické (rozumové) – múdrosť, rozumnosť, vedenie, umenieRozumová cnosť vzniká z učenia, preto potrebujeme skúsenosť a čas, mravná cnosť vzniká zo...

Podľa Aristotela sú cnosť a rozkoš nezlučiteľné

Podľa Aristotela sú cnosť a rozkoš nezlučiteľné, ale zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi telesnými a duchovnými rozkošami. Nezlučiteľnosť dobra a rozkoše sa vzťahuje len na telesné rozkoše. Duševné rozkoše môžu prispieť k získavaniu...

19. Šťastie

Podľa Aristotela je šťastie (eudaimonia) – cieľ, o ktorý sa usilujeme v celom živote, dokonalé a sebestačné dobro a konečný cieľ jednania.. Rozlišuje medzi šťastím (blaženosť, eudaimonia) a zmyslovou slasťou (hédoné). Šťastie podľa Aristotela...

Holbach – šťastie je cieľ ľudského správania

Holbach – šťastie je cieľ ľudského správania,Šťastie je spôsob bytia, ktorého trvanie si želáme, alebo v ktorom chceme zotrvať. Meria sa podľa svojho trvania a intenzity. Najvyššie je položené to šťastie, ktoré trvá najdlhšie....

20. Epikurovo chápanie šťastia

Za začiatok a koniec šťastného života Epikuros považuje príjemnosť , v ktorej vidí kritérium blaženosti.Príjemnosť sú predovšetkým telesné a duševné slasti. Duševné slasti považuje za dôležitejšie ako telesné. Príjemnosť tiež vymedzuje ako neexistenciu bolesti...

Poznanie prírody, jej zákonov a odôvodnenie

Poznanie prírody, jej zákonov a odôvodnenie, že nad všetkým vládnu zákony hmoty, malo oslobodiť človeka od strachu pred bohmi a pred smrťou a naučiť ho, že všetko závisí od jeho slobodnej vôle. Etika vychádzajúca...