Etika, Filozofia

Práca má charakter „teórie ľudskej emocionality“

Práca má charakter „teórie ľudskej emocionality“ (zapadá do širšie koncipovanej teórie ľudskej emocionality). Vášne sú najskôr predmetom teoretického skúmania. Descartes chce odhaliť a vymedziť ich podstatu. Vychádza z predpokladu, že vášne patria ku konštitutívnym...

Descartes uvádza šesť prvotných vášní

Descartes uvádza šesť prvotných vášní (str. 77): 1. údiv, 2. láska, 3. nenávisť, 4. túžba, 5. radosť, 6. smútok. Definícia údivu:77 „Údiv je náhlym prekvapením duše, ktoré spôsobí, že sa duša začne pozorne zaoberať...

Súvislosti s morálkou

Súvislosti s morálkou:Najpodstatnejšia užitočnosť morálky spočíva v jej schopnosti prispievať k ovládaniu vášní. Morálka má viesť človeka k tomu, aby bol „pánom nad vlastnými vášňami“. ((!) to nie je asketizmus, zriekanie sa všetkých vášní...

Porovnanie Descarta s Epiktetom

Epiktetos hovorí: „Je znakom mrzkej povahy starať sa neustále o to, čo sa týka tela… všetká naša pozornosť by sa mala obracať predovšetkým k mysleniu“.Descartes zdôrazňuje spätosť (prepojenie) duše a tela (práve vášne sú...

Teologicko – politický traktát

Teologicko – politický traktát“ (alebo „Teologicko – politická rozprava“)V delinách filozofie je Spinoza známy svojím výrokom: „Deus sive natura“, „Boh ako príroda“ („Boh, čiže príroda“). Od tohto výroku možno odvodiť jeho ontológiu (t.j. jeho...

Spinoza hovoril o štyroch stupňoch poznania

Spinoza hovoril o štyroch stupňoch poznania: 1. poznanie z počutia 2. zmyslové poznanie 3. rozumové poznanie 4. intuíciaPoznanie nie je človeku vrodené. Spinoza odmieta Descartov apriorizmus. Poznanie t.j. prirodzená schopnosť človeka. Rozum ako nástroj...

Podľa Hobbesa morálka má trojjediné (trojaké) pozadie

Podľa Hobbesa morálka má trojjediné (trojaké) pozadie.1. racionálne pozadie- to zn., že mravné konanie človeka má byť v súlade s „príkazom jeho rozumu“2. politické pozadie- to vyplýva z Hobbesovho presvedčenia, že vôľa jednotlivca má...

J. J. ROUSSEAU

(1712-1778) Jeho tvorba má trojaké zameranie: 1. umelecké (román „Nová Helois“)2. pedagogické („Emil, alebo o výchove“)3. sociálno – filozofické (diela „Spoločenská zmluva“, „Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi“)J.J. Rousseau na rozdiel od...

ETIKA VO FILOZOFII FRANCÚZSKEHO OSVIETENSTVA

Predstavitelia osvietenstva tvrdili, že morálka má rozumové pozadie. Odmietali náboženský charakter morálky. Vystupovali proti nábožensky zdôvodňovanému asketizmu. Osvietenecké predstavy o morálke majú teda anti- asketický a zároveň anti- aprioristický charakter. Mravné normy nie sú...

NEMECKÁ KLASICKÁ FILOZOFIA. (NKF)

akademický charakter, rozvíjala sa na nemeckých univerzitách. (v Jene, v Hale, v Heidelbergu, v Berlíne, v Königsbergu). NKF sa rozvíjala v 2 líniach:1. idealistickej2. materialistickejIdealistickú líniu NKF reprezentovali: I.Kant, G.W.F.Hegel, J.G.Fichte, F.W.J.Schelling, Herder.Materialistickú líniu...