Etika, Filozofia

Transcendentálna filozofia má opačné zameranie

Transcendentálna filozofia má opačné zameranie. Jej úlohou je postupovať naopak t.j. od subjektu (od „JA“) resp. od ducha k objektu (k prírode). Východiskovým bodom Schellingovej prírodnej filozofie je „Absolútno“. Východiskovým bodom Schellingovej transcendentálnej filozofie...

2. obdobie jeho tvorby nazýva obdobie „filozofie zjavenia

2. obdobie jeho tvorby nazýva obdobie „filozofie zjavenia“. V tomto období Schelling rezignuje na viaceré stránky svojej prírodnej i transcendentálnej filozofie. Vracia sa ku kresťansko-teologickému spôsobu myslenia. Oživuje a zdôvodňuje aktuálnosť filozofického učenia o...

FILOZOFIA GEORGA WILHELMA FRIEDRICHA HEGELA

(1770-1831) Hegel bol vrcholným predstaviteľom idealistickej línie v NKF. Narodil sa v Stutgarte v protestantskej rodine. Filozofiu a teológiu študoval v Tübingene. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v Berne a neskôr v Jene, v...

Chápanie vývinu absolútneho ducha

Absolútny duch nie je statická, ale dynamická t.j. vyvíjajúca sa podstata sveta. Vývin je spätý s pohybom. Zdrojom pohybu je rozpor. Vývin t.j. protirečivý proces, ktorý sa uskutočňuje bojom protikladov, premenou kvantitatívnych zmien na...

Vzťah Hegela k Descartovi a Spinozovi

Hegel sa usiloval o prekonanie descartovského dualizmu subjektu a objektu. Subjekt (vedomie) a objekt (príroda) nie sú podľa Hegela 2 samostatné a izolované substancie. Hegel vychádza z predpokladu jedinej substancie a tou je absolútny...

Prvý spôsob skúmania dejín Hegel ilustruje na Herodotovi a Tukydidovi

Prvý spôsob skúmania dejín Hegel ilustruje na Herodotovi a Tukydidovi. Najdôležitejší je 3. spôsob skúmania dejín, ktorý označujeme ako „filozofické dejepisectvo“. „Filozofické dejepisectvo“ alebo „filozofia dejín“ neznamená podľa Hegela nič iné, než mysliace skúmanie...

Chápanie mravnosti

Mravnosť Hegel chápe ako súčasť a produkt historického procesu. Mravnosť podlieha dynamike historického procesu. Nejestvuje jedna jediná a nemenná mravnosť. S každou novou historickou etapou dejinného vývoja sa objavuje nová mravnosť alebo nová tvár...

FILOZOFIA A PROBLÉM MORÁLKY V DIELE K. MARXA

1818-1883) K. Marx pochádzal zo židovskej rodiny. Otec bol právnikom-advokátom, matka bola holandská židovka Henrieta Presburgová a starý otec bol židovským rabínom. Marx študoval právo a filozofiu na univerzite v Bone a Berlíne. V...

Ako sa formovali filozofické názory K. Marxa.

Filozofické názory Marxa sa formovali predovšetkým na základe jeho štúdia (celých dejín filozofie). Už Marxova doktorská dizertácia svedčí o tom, že veľmi dobre poznal grécku a rímsku filozofiu. Rovnako detailne poznal aj novovekú filozofiu...