Etika, Filozofia

Marx ako materialista odmieta učenie o prvotnosti ideálneho resp. duchovného princípu všetkého jestvujúceho. Odmieta aj Hegelove učenie o absolútnej idey, čo vyjadril slovami: „Pre Hegela je proces myslenia, ktorý pod menom idea premieňa demiurgom...

Marx zdôrazňuje, že človek je prírodnou a sociálnou bytosťou. Súčasne dokladajú to aj tieto jeho tvrdenia:1. „Človek nie je abstraktná bytosť tróniaca niekde mimo tohto sveta. Človek t.j. svet človeka, štát, spoločnosť“.2. „Ľudská podstata...

Dejiny sú podľa Marxa prírodno-spoločenským procesom. Dejiny vytvára človek svojou vedomou aktivitou, pričom uspokojuje svoje potreby, presadzuje svoje názory. Aby mohol človek tvoriť dejiny musí žiť. A aby mohol žiť a vytvárať dejiny, musí...

Morálku chápal ako historický a spoločenský jav t.j. ako súbor istých noriem, ktoré vznikli na určitom stupni historického vývoja spoločnosti. Morálka nemá transcendentálny pôvod. V morálnych normách sa odrážajú záujmy vládnucej triedy napr: Nepokradneš!...

Pozitivizmus – filozofický smer, ktorý sa rozvíjal v rámci scientistickej línie poklasickej buržoáznej filozofie. Sformoval sa vo Francúzku v polovici 19. storočia. Jeho zakladateľom bol Auguste Comte. Vznikol ako tretia cesta vo filozofii. Mal...

– bol francúzkym filozofom, resp. mysliteľom, neskôr vyučoval na slávnej École polytechnique v Paríži. Je pochovaný na parížskom cintoríne Perla chaize.Hlavné diela: ,,Kurz pozitívnej filozofie“, ,,Systém pozitívnej politiky“. A. Comte je známy svojou klasifikáciou...

(1806-1873) Bol predstaviteľom klasického pozitivizmu. Významnú pozornosť venoval otázkam etiky a taktiež sociálnym a politickým otázkam. Najvýznamnejšie práce sú: ,,O slobode“, ,,Utilitarizmus“, ,,Autobiografia“.V názoroch na morálku bol J. S. Mill inšpirovaný najmä Benthamom, nadväzuje...

(1844-1900) Voluntarizmus – antropologicky zameraný smer poklasickej buržoáznej filozofie. Sformoval sa v Nemecku v 2. polovici 19. storočia. Hlavnými predstaviteľmi sú: Arthur Schopenhauer a Friedrich Nietzsche. Vo voluntarizme je dominantným pojmom pojem ,,vôľa“. Vôľa...

Človek disponuje 2 spôsobmi a nástrojmi poznávania:1. rozum2. intuíciaBytie netvorivé nemeniace sa t.j. bytie, ktoré sa označuje termínom hmota. Hmotu a pasívne bytie poznávame rozumom. Rozum môže pravdivo poznávať iba to, čo je nemenné....

Fenomenológia (gréc. phainomenon – jav) patrí medzi najvýznamnejšie smery filozofie 20. storočia. Za jej zakladateľa sa považuje rodák z Prostějova na Morave Edmund Husserl. Fenomenológia mala spočiatku scientistické zameranie. Orientovala sa na problematiku gnozeológie,...